Ja neviem, ktorú časť si nepochopil… Pozerala sa na mňa a ja som stále nechápal. Malíčkom som jej prechádzal po vlasoch, bola krásna a ja som to nechápal… Dotkla sa ma. Áno, dotkla a mňa zamrazilo… dotkla sa ma…Vypadol mi mobil z ruky a buchol o zem. Tušil som, že už nepôjde. Tušil som… Schytil som jej boky a hlavu som pritisol na jej prsia. Boli cudzie a predsa také moje.
Zabehlo mi. Pozerala som sa von oknom, fúkal vietor a lampy sa knísali. Vychutnávala som si daždivý večer… Len mi zabehlo. A ja som nechápala prečo.
Na stole ležal lístok, bol malý a zhúžvaný, čakal, kto ho odhodí. Nikto sa k tomu nemal. Bol sám na veľkom starožitnom stole, trčal tam, civel tam a nikto sa k tomu nemal. Občas sa zdalo, že je tŕňom v oku. A občas si naň zvykli. Len on sám vedel, že je ešte tam a sám aj vedel, že tam nemá byť. Ale ako to už býva, papierik sa sám do koša nehodí.
Kupoval som si noviny a triasli sa mi ruky. Predavačka si ma premerala, či nemá do činenia s narkomanom. Podal som jej kreditku a ona sa zamračila. Prezrela si ma bližšie, čakala, kedy jej tam odpadnem a ona bude môcť niekoho zachrániť. Vyšiel som von, fúkal vietor a noviny sa mi vyšmykli z rúk. Odleteli. Sakra. Vyplašil som najbližšie holuby a ruky sa mi stále triasli. Z bočného vrecka saka som vytiahol cigaretu a zapálil som si. Chvíľu som sa nerozhodne prechádzal po ulici… na jej konci stáli tri deti a smiali sa… nejaký bezdomovec ma schytil za nohavice, pozeral na mňa a nemo pýtal peniaze. Pozeral na mňa a ja som sa v ňom videl. Ten, kto sa nepozrel bezdomovcovi do očí, nevie, o čom hovorím. Odišiel som. Naštartoval som svoje červené kombi a odbočil do nesprávneho smeru. Rád by som odbočil správne, ale niekedy robím zlé rozhodnutia. Jeho oči boli mojimi očami a ja som sa to chystal zmeniť.
Nákupný košík hrkotal po dlaždiciach potravín. Načahovala som sa po zvyšné veci z môjho domáceho zoznamu. Stála som na špičkách a nie a nie dosiahnuť na sóju na hornej časti regála. Okolo mňa prefrčal mladík na korčuliach a podával mi sóju. Vyzeral nerozhodne, kruhy pod očami prezrádzali búrlivú noc… Alebo mal len dve roboty. Usmiala som sa. Tešila som sa. Už som vedela, ako ju pripravím. Len čo malý pôjde spať. Pri kase bola dlhá rada, dlhá a vlnila sa, nič nemôže byť jednoduché.
V autobuse som pustila nejakú pani s kočíkom. Nazerala som doň, dieťa sa krásne usmievalo. Aj ja som zatúžila po takom. Spomenula som si na ihly, ktoré ma pichali pri našom malom a myšlienky som odohnala. Bolo ťažké zažívať sklamanie z nevydareného oplodnenia. Vietor ešte stále fúkal a mne sa to páčilo. Odomkla som dvere, vyzúvala som si topánky, keď malý pribehol a stará mama odišla. Po izbách bol chaos, v kúpeľni som sa potkla o autíčko a definitívne stratila chuť na bábätko.
Zazvonil som pri dverách, vyklonila sa z okna, zhodila mi kľúče. Dopadli na vlhkú trávu, zacítil som zem, keď som ich zdvihol. Vedela som, že prídeš… Pozeral som sa ňu, na jej vlasy, ústa, nohy… jej krátka sukňa ma vzrušovala už teraz, zo slušnosti som si dal pohárik. Bolo to príjemné a svietili jej oči. Vonku zahrmelo, rozpršalo sa, usadil som sa a zobliekol si sako. Po treťom poháriku som už naozaj nemal čo riešiť, odbočka sa mi zdala správna a jej nahé telo hovorilo za všetko. Posteľ bola mäkšia ako zvyčajne, víno bolo sladšie ako zvyčajne a sex bol vzrušujúcejší ako zvyčajne.
Mäso sa dopieklo a víno čakalo na stole. Vonku zahrmelo, vietor prešiel do dažďa, sedela som na parapete a sledovala parkujúce autá. Ani jedno nebolo červené.
Zobudila som sa na gauči, mäso na tanieroch vychladlo, sviečky vyhasli. Ľahla som si do prázdnej postele.
Mal som dobrú náladu. Konečne. Poobede som prišiel domov, priniesol kvety a ospravedlnil sa za nečakanú služobku. Dostal som letmý bozk, syn ma chytal za ruku, zahrali sme sa s vláčikom. Rozhodol som sa, že na služobky budem chodiť častejšie.
A tak na stole ležal papierik, bol malý a zhúžvaný, čakal, kto ho odhodí. Nikto sa k tomu nemal. Bol sám na veľkom starožitnom stole, trčal tam, civel tam a nikto sa k tomu nemal. Občas sa zdalo, že je tŕňom v oku. A občas si naň zvykli. Len on sám vedel, že je ešte tam a sám aj vedel, že tam nemá byť. Ale ako to už býva, papierik sa sám do koša nehodí.
Komentáre
ako obycajne