Zblogovaný dážď

S Anthonym som sa dostala do jednej triedy. Vtedy vedel asi tak úboho nemecky ako ja. Zato vedel anglicky, ako inak, keď bol Angličan, čo mi nevýslovne imponovalo - konečne niekto, s kým sa dá porozprávať v nejakom normálnom jazyku.

Anthonyho som spoznala na majáku, keď som sa odmietla vrátiť do triedy a chcela som sa ešte chvíľu pozerať na Bodensee... Bola som smutná a sama a rozmýšľala som, že ako ten mesiac len prežijem. 

Anthonyho som obdivovala za to, že precestoval celý svet a nebál sa letieť lietadlom. Na zábradlie majáka mi kreslil krajiny, cez ktoré prešiel a ja som mu rozprávala o Tatrách.

Anthony ma naučil hrať dots, ako sa na správneho Angličana patrí. Ja som stála na čiare a on zdvíhal zo zeme každú šípku, čo sa nezapichla a odrazila naspäť ku mne.

Anthony sa dožadoval môjho občianskeho. A keď ho konečne uvidel, smial sa, ako aj všetci ostatní, že tam vyzerám ako Legolas. Troška zavzdychal nad číslom 88.

Anthony ma naučil ponocovať a potom sme spolu v škole spaváli v jednej lavici.

Cez vyučovanie sme vyrušovali a rozprávali anglicky namiesto nemecky. Anthony vždy otvoril jeho slovník, ukázal na nejaké anglické slovo a ja som ho mala prečítať.  Stávalo sa, že som jedno slovo musela opakovať aj desaťkrát, skrátka dovtedy, kým som neznela ako on. Ďalšia naša hra bola Spelling. Kráčali sme po ulici a dávali si navzájom slová, ktoré sme museli vyspelovať. Inak, väčšinou som vyhrávala ja:-))

S Anthonym sme spoločne chodili po škole na obedy. Prešli sme snáď  všetky reštaurácie a občerstvenia na našom malom ostrove. Najlepšie nám bolo aj tak v Thai Fast Food rovno pod mojím domom. Mne nechutila zelenina a on mi zas nechával svoju ryžu. Často sme jedávali z jedného taniera a bolo to úplne normálne. Niekedy sme so sebou brávali aj našich spolužiakov, tí starí už vedeli a nečudovali sa, zato tí noví si vždy mysleli, že spolu chodíme.

Stačilo sa na neho pozrieť a vedel, čo chcem urobiť. Stačilo mu bez slova podať fľašu a on ju otvoril. Stačilo mať spálené plecia a on mi doniesol krém po opaľovaní. Stačilo mu stlačiť ruku a vedel, že ma bolí srdce. 

Anthony sa rozprával s mojou plyšovu opicou, keď sme u mňa pozerali Priateľov.

Požičal mi svoju mikinu, keď som si ja hlúpa obliekla sukňu na opekačku pri jazere a fúkal studený vietor. Kým Anthony sa klepal a tvrdil, že je zvyknutý, ja som si v teplúčku sedela pri ohni.

Milovala som tú mikinu a dlho sme za ňou smútili, keď ju raz zabudol v našom obľúbenom bare. Keď sa našla, nespúšťala som ju viac z očí.

Anthony ma prinútil sadnúť na bicykel, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.  Spoločne sme ležali na móle a pozerali do vody... a ja som konštatovala, že sme v tej nemčine naozaj mizerní.

S Anthonym sme sedávali pri levovi, pozerali na vodu a rozprávali sa. On mi rozprával o svojej frajerke, ktorá býva v Zurrichu a aké je to tažké, udržiavať vzťah na diaľku. Rozprával mi, ako sa zoznámili, ako spolu žijú a aké majú plány. Po našom jazykovom pobyte sa sťahoval k nej. Obdivovala som, ako spolu dokážu vydržať, keď žijú každý v inej krajine. On je mojím dôkazom, že láska nepozná hranice. Ja som mu hovorila, kto sa mi páči a na koho myslím. Vypytoval sa na toho chalana a odvtedy ho nemal rád. Vlastne sa nemali radi navzájom, na čom som ja vždy dobre bavila.

Potom sme sedeli na lavičke v prístave a ja som zrazu počula české piesne. A gitaru. Povedala som Anthonymu, že to hrajú Česi sediaci tam blízko pri nás. O čom spievajú? spýtal sa. A ja na to: O láske a o živote. Chvíľu sme ich počúvali, potom sa naučil vetu: Pekne hráte a šiel im hodiť nejaké tie eurá.

Bila som ho po prstoch, keď  sa mu začalo páčiť isté dievča. Zabehlo mi, keď povedal, že ju pobozkal. A potom som mu tri dni dokola opakovala, že to sa frajerke nerobí a nech to okamžite ukončí. Bola som hluchá na všetky jeho výhovorky, až mi raz na pivnom festivale oznámil, že bol hlúpy.  Ale ustáli sme to a Tosca v Zurichu bola opäť spokojná.

Keď sa so mnou rozišiel ten chalan, Anthony sa odo mňa ani nepohol. Dokonca bol ochotný stáť v prístave v ďaždi a čakať, vlastne, špehovať, kým sa ten chalan neobjaví s novou babou. Neobjavil sa. Naštastie sme neochoreli.

Išli sme spolu lodičkou do Bregenz a kŕmili sme kebabom holuby. V parku v Bregenz som zostavila anglicko-slovenský slovník, ktorý už síce vedel, ale opakovanie je matka múdrosti.

Anthony chodil so mnou do kostola. Kým ja som sa modlila, on pri mne sedel, aj keď neveril v Boha. Vraj mal na to iný pohľad, keď bol v kostole so mnou. Stávalo sa, že keď sme boli spolu na výlete a zbadal kostol, neď sa pýtal, či do neho ineme. V katedrále v Bregenz, v knihe návštev, je napísaná krátka slovenská modlitba, za  Anthonyho a Toscu.

Náš najkrajší výlet bol do zámku Neuschwachstein. Potom sme stáli na moste uprostred obrovkého vodopádu a ja som jeho foťákom fotila mokré skaly pod nami. Na tej fotke musia byť aj moje vlasy, ale Anthony tvrdí, že je pekná. Cestou naspäť mi vysvetľoval, ako funguje v Anglicku parlament a prečo nemá rád Tonyho Blaira.

Na majáku sme si vymenili darčeky na rozlúčku. Ja som mu dala jeho obľúbené CD White Stripes a on mi dal malého plyšového leva, ktorý ma ryšavú hrivu ako ja. Práve sa na mňa pozerá. Sedí mi tu na stole. Vtedy sa na nás pozeral veľký kamenný lev oproti majáku, ktorého Anthony pomenoval JOE. 

Odchádzal o deň skôr ako ja. Išli sme spolu na thajský obed, potom sme vybrali darček pre Toscu a utekali na stanicu. Sťahoval sa do Zurrichu a ja som odchádzala domov. Objímali sme sa a potom sa nakláňal z okna vlaku a držal ma za ruku. Až kým sa vlak nepohol.

Bol mojím kamarátom, spriaznenou dušou, najdrahším človekom a bratom, ktorý sa o mňa staral. Vedela som, že s ním som v bezpečí a nikdy sa nestretím. Vlastne ešte stále týmto všetkým je. Už ma nikto nepresvedčí, že priateľstvo medzi mužom a ženou nemôže existovať.