Cimburína hrá
a páni tancujú
- na stole.
obzrela sa za seba
niečia ruka tápa v hmle
možno je to jej vlastná
silená hra zúfalých tónov
na oblohe spala krásna
snívala svoje dni
bola taká jemná, hravá
detský anjelik
v zajatí zvedavých snov
a potom ju stiahol na zem
a potrhal krídla
biely sneh jej padá na tvár
- zmrzla.
Jeseň odišla a prišla zima
krutá, ľadová, potrhaná a sivá
zotiera slzy z okenice
a čaká…
… možno príde svetlo sviece
a uväzní ju vo farebnom svete
maškarný bál
prichádza maska anjela
horšia než ľadová kráľovná
a predsa taká nezrelá
telo má obkrútené v zamate
nadýchnuť sa ale nevládze
kľačí uprostred veľkej sály
je tam sama
len ona a tiene hmly
čaká, kým príde svetlo sviece
a uväzní ju vo farebnom svete
tak nejak cimburína hrá
a páni tancujú
na silenú hru zúfalých tónov
a zamatový anjel nevie, kde je domov
jej mesiac sa stratil
zostal len nov.
Komentáre
zacarovana cimburina
sestko
z vlastnej skusenosti...