Spomenula som si na tri kamienky, ktoré si mi daroval
Škrípali kolesá
a vlak zastal
V zrkadle zahliadla som tvoje ruky
Vo váze stála som
a držala ťa za ne
Zabudnuté vlky
ukladali spať lane
a
tie koľajnice horeli
Vodopád, čo zmenil svet
nám padol na hlavu
Labute skákali po trolejbuse
a ľudia
sa čudovali
vraj prečo svieti slnko
stôl a stoličky patria predsa k sebe
K nám prišli tri sudičky a veštili nové ráno
neuveriteľná story
rýmovali a spievali
akoby im slová boli málo
a ja?
Ja som neverila stromu, že stojí vedľa
A nakláňa sa nad rieku
Bola som ako tí ľudia
a ty?
Ty si veril náznaku
Čo presvital cez zamatové dvere
skutočného sveta
Zahanbená odišla som spať.
Počula som ten vodopád.
Len posteľ cez neho kričala tvoje meno.
Strmé stromy
a silnejúci kašeľ
čakajú na
príchod
a v diaľke
kaštieľ
ukláňa sa zhora
do strateného
mora
po tých stromoch
kde spali hračky
vypadali všetky latky
kamenného domu.
Na nábreží pod kopcom
leží a čaká
čaká a leží
prichádza po
moste zhora
a dážď rastie
zdola
voda steká
opisuje zem
mokrá košeľa
prilepená na
tele a ruky
ktoré žiadajú
biele
srdce levice
zastrelili ju
keď šla do
mesta a chcela
písať básne.
Pýtala som sa prečo
srdce je ďaleko od tela
prečo púte na ktoré chodíš
vedú do pekla
a prečo padajú taniere
keď sa raz nevrátiš
Zabila som muchu a ona
plakala
zachráň sa kým môžeš
vráť sa do raja
nemám ťa ako chytiť
keď unikáš a ponúkaš mi
uzdu…
zabudla som či je správne ísť ďalej
alebo zabudnúť na cestu…? radšej
Keby som stála na prahu
domu a ty stál na streche
letela by som a dopadala
na dlážku s tebou
v náručí
ja v tvojom náručí
Zaprší a dotkneš sa prstami
sveta v ktorom nemáš
zábrany
chvejúc sa utekám
a viem že ma zastavíš
Komentáre
juuuj