Poslednych par dni si tak vsimam, ze uz prisla. Moja oblubena teta Jesen. Tento rok prisla naozaj potichucky, tak trochu skromne alebo ako by sa za nieco hanbila. Ani sa neodvazila poriadne zamocit ulice a vyliat na ne mlieko. Ale uz ju citit, ze je tu. Hlavne rana a vecery, ked si poriadne pofukuje, aby nam bez nej nebolo smutno. Najlepsia je, ked sa ukazuje v plnej parade. Pojasene si vykrikuje po vonku, potvora jedna, stale zabuda na svoj vek a sprava sa ako mladica. Peknym muzom dvori farebnymi listami zo stromov, za to peknym zenam posplietava vlasy do holych konarov...
Veru si o chvilku musim ist nahadzat veci do tasky. Ale bude mi chybat tato moja bratislavska jesen, ked som sa vecer vracala elektrickou domov, vonku tma ako v rohu, cez vietor som nevidela na spicky topanok, usi som mala zmrznute do cervena, neustale som kychala od nachladnutia a samozrejme som bola cela mokra od neutichajuceho dazda. No hotove fuj... A potom som prisla domov a sadla si do kresielka, zakryla sa tigriou dekou a pila cajicek a ano, milovala som svoju jesen...
Z toho mi vychadza len jedno. Do svojho trnavskeho domceka si musim kupit tigriu deku.
Komentáre
pekné
dia