Za stolom sedela kamenná socha a jedla
- lyžičky z ocele
do okna vietor hnal všetky
- stratené nádeje
na dlážke v podkroví ležala
- ruža zvädnutá
do vlasov si vložila
- sponky zo zlata
v drevenej posteli stála nahá a
- v ruke držala
- črepiny z pohára
po prstoch jej prešla
- zablúdená tráva
nohy jej zalial pot a záveje
sklené oči sa dotýkali stien
a
vonku
- rachotil tieň - s otázkou: kde je?
stiahlo jej košeľu a srdce zalial sklár
v múzeu domova
- vystavený exemplár
Komentáre
toto
jj
zavidim ludom co dokzau pisat takto;)
(ja skor prozu)
velikanska vdaka:-)
waw
Parada