Pocítil slabý náraz a Karin vedľa neho nadskočila. Inštinktívne k nej vystrel ruku, akoby to mohlo pomôcť, akoby ju to malo zadržať... Na tvári zacítil niečo studené, končekmi prstov sa dotkol čela. Boli červené. Ako to, že moja vlastná krv je ako ľad? Ruku si začal šúchať do kolena, rýchlejšie a rýchlejšie, až kým z nej nezmizla farba. Pohol hlavou, cítil, ako mu praští v zátylku. Zrazu dostal strach. Karin sa nehýbala, len ležala s hlavou na ramene, oči prižmúrené. Otvoril dvere a pokúsil sa vystúpiť. Šlo to ťažko, ľavá noha ho neposlúchala.On sa trhal a mykal, schytila ho panika, musel vystúpiť. Nakoniec sa mu to podarilo, vypadol na trávu a zostal ležať. Sny, čo ho zmáhali, neboli o ňom. Iba v nich hral hlavnú postavu. Hral a hral a nevedel prestať, všetko to do seba príliš pekne zapadalo. Čakal na nápis Game over, ale ten sa nezjavoval. Keď sa pokúšal stlačiť Escape, zarazil ho hluk. Húkajúcej sirény. Zrazu spoznal trávu aj auto, pri ktorom ležal. A ženu, ktorá v ňom sedela. Opantala ho jediná myšlienka, vrátila sa mocná sila strachu. Vstal a rozbehol sa k lesu. Od prudkej zmeny polohy chytil závrat, zatmelo sa mu pred očami, len nejasne si uvedomoval, že kráča. Rukou nahmatal siluetu stromu a skĺzol k pňu. Takto si to nepredstavoval. Výdychol a schytil do ruky ovládač. Videl sladký úsmev a zákerné oči. Videl ako sa ho zmocnila. Ako sa hrala s jeho myšlienkami. Uznával jej kroky, tušil, že to ona ho nakoniec privedie k cieľu. Hra je hra. Ale on bol ten, čo držal ovládač. Posúval páčkou stále bližšie a bližšie k jej vlasom. Túžil sa jej dotýkať. Nie pomilovať ju, len sa jej dotýkať, nasávať jej pokožku, preniknúť jej citom. Roztvorenou dlaňou nahmatal zeminu. Bola mokrá. Pritisol si ju na ranu, štípalo to. Dýchal plytko, ešte stále cítil vzrušenie z jej tela. Nechápal to. Kedy mu vzala ovládač? Zabil som ju. Vravím, že som ju zabil. Ešte skôr, ako som prerazil tie zábrany. Počujete ma? Nie som taký bezcitný, ako si myslíte. Bolo mi to ľúto. A teraz utiekol. Kedy sa Karinine pocity a jeho sebaobviňovanie stalo skutočnosťou? V ktorom momente? Ktorej sekundy?
Perami mu hladila hrudník, stále nižšie a nižšie. Držal ju za ruku a chcel ju. Odrazu bola tam, už to nebola hra, myslel to vážne. Karin plakala. Jej slzy ho však nezastavili. Aj keď v tom aute by si to bol želal. Bol by si želal, aby Karin nikdy nesklamal. Aby nevidel bolesť v jej očiach. A aby dokázal v čas zabrzdiť. V oboch prípadoch.
Sanitár potvrdil čas úmrtia. 0:55. Mladú ženu prevážajú do nemocnice, aby zistili presnú príčinu jej smrti. Sanitár si bol istý, že mohla žiť. Dýchala, keď k nej prišiel. Tlačili sa mu slzy do očí, bol nový a jeho prvá nezachránená. Policajt mu položil ruku na rameno. Vodič šiel prirýchlo. V tejto zakrúte je najvyššia nehodovosť. Stáva sa to často. Bolo len otázkou času, kedy ďalšie auto preletí cez okraj...
Komentáre