Z okna hľadeli
študovali jeseň
milovali fialky
a dotyky ľudských tiel
tvárou v tvár skúmali
druhého chyby
spoločne bývali
a dávali si sľuby.
Počítali prsty
na rukách osudu
Netuším, či chápali
význam svojho skonu.
Na schodoch sedela
a priadla nové nite
pozerala na Mesiac
kým nestratil sa v svite
zamdlievala s očami
kričiacimi o radu
Netuším, či chápala
význam svojho skonu.
Na mori rybička
topila sa včera
čakala, hlúpa, maličká
na vode sa skvela
otvárala ústočká
naberala vodu
Netuším, či chápala
význam svojho skonu.
Po chodníku bežal
priviazaný pes
v prašnej ceste
sa krútil des
brechal na Amorka
na rannej vychádzke
tušil, že jeho šípy sú
rovné prekážke
Priviazaný pes
vrčal v prašnej ceste
trhal sa, mykal sa
zanikal vo veľkomeste
ľudských sĺz
Netuším, či chápal
význam svojho skonu.
Netopier mi preletel nad hlavou
oslepil mi papier
zabudla som kúsky slov
tvár mám plnú dier
vlasy sa mi mocú a
šteklia moje pero
rada by som poručila vrelo
všetky krásne slová.
Všetky poľné rastliny
čo videla som vonku
myslím na bodliače
ktoré obdarili stonku
všetky biele kamene
čo zdobia tvoju cestu
viem predsa, že nenosíš
nepriestreľnú vestu
v diaľke kdesi počujem
šepot môjho zvonu
Neverím, že chápete
význam môjho skonu.
Komentáre
lou
angie
Fakt pekne